Rok 2024 pri organoch

Blíži sa koniec roka, a tak nám dovoľte krátke ohlédnutie za dianím okolo „našich“ organov, ktoré už dva roky tak pekne doprovádzajú omše vďaka našim mladým organistom. Naše organy tiež priťahujú študentov konzervatórií a diecéznych organistov, ktorí si čas od času prídu zahrať, ako napríklad Přemysl Kšica so svojimi žiakmi. A v neposlednom rade organy tiež hrajú pri koncertoch.

 

Tento rok sa završuje siedmileté pôsobenie Nadačného fondu Jablonecké organy, ktorý vďaka darcom mohol zaplatiť celý projekt reštaurovania organov. Je potrebné myslieť aj na budúcnosť nástroja a preto boli prostriedky vo výške 939 293 Kč, ktoré zostali na účte nadačného fondu, poskytnuté formou účelovo viazaného daru farnosti. Budú slúžiť na úhradu nákladov spojených s organmi, ako sú budúce opravy, pravidelný servis, ladenie a tiež na ich ďalšiu propagáciu (ako napríklad organizovanie koncertov). A práve pravidelným servisom z firmy Hermann Eule z Budyšína rok 2024 u organov začal. Bola tiež dodaná nová lavica pre organistov, ktorá je na rozdiel od tej pôvodnej, historickej, výškovo nastaviteľná. Počas roka sa tiež niekoľkokrát nástroj ladil, vždy pred koncertmi.

 

Prvými organmi, ktoré zazneli, boli prof. Jaroslav Tůma, a to 25. júna 2024. Koncert bol organizovaný nadačným fondom, ako záverečné poďakovanie všetkým darcom a prívržencom organov. Pán Tůma program koncertu zostavil tak, aby organy predviedol v celej ich zvukovej rozmanitosti a bohatosti. A tiež naprieč vekmi, od barokových skladieb Johana Sebastiána Bacha cez obdobie romantizmu v organovej hudbe zastúpené hudbou Maxa Regera až takmer k súčasnosti zastúpenej hudbou Paula Hindemitha a Bedřicha Antonína Wiedermanna. Naše organy Rieger op. 2535, ktoré boli zadané do výroby tesne po roku 1930, všetko zvládli zahrať k spokojnosti poslucháčov aj koncertného majstra Jaroslava Tůmu. Môžete to posúdiť sami, prípadne si pripomenúť koncert, ktorý ste počuli, a to vďaka videozáznamu koncertu.

 

 

Ďalší koncert bol zahajovacím koncertom tradičných prázdninových Jabloneckých hudobných utorkov. Organista Ondřej Valenta a barytonista Jan Kukal naplnili chrámový priestor krásnou hudbou a ľudským hlasom. Zrejme však najväčší dojem v poslucháčoch zanechala skladba posledná, symfonická báseň Vltava z cyklu Má vlasť skladateľa Bedřicha Smetany v úprave pre organy. Zvlášť ticho znie bublajúce zvuky rodúcej rieky, ktoré postupne silnejú, nám zneli v ušiach ešte dlho po koncerte.

 

 

Za ďalší, hoci netradičný koncert sa považuje aj milá návšteva diecézneho organológa, pána Radka Rejška. Neprišiel sám a jeho cieľom bolo natočiť ďalší diel do seriálu Putovanie za organmi litoměřickej diecézy. So sebou si vzal dvoch spolupracovníkov zo Studia Chorus, Víta Janatu a Jana Slavíka. Na natáčanie prišiel aj pán Vladimír Roubal zo strahovského kláštora, ktorý doplnil rozprávanie nielen o organoch, ale aj o našom kostole svojimi organovými improvizáciami. Hudbu Vladimíra Roubala sme si mohli poslechnúť na jeho vlaňajšom samostatnom koncerte u nás.

 

 

Záverečný koncert Jabloneckých hudobných utorkov bol naplnený tónmi organov a trúbky, spojením, ktoré je tradičné a nádherné. Koncert uskutočnili Antonín Habermann (organy) a Jakub Jírů (trúbka). Možno aj preto sa umelci rozhodli prezentovať poslucháčsky náročnú modernú skladbu Petra Ebena Okna z roku 1976, ktorá je písaná práve pre trúbku a organy. Aj tento koncert sa mimoriadne vydaril a poslucháči odchádzali nadmieru spokojní.

 

 

Rád pridávam aj náš osobný názor, že hudobný sprievod omší svätých v našom kostole je často aj nádherným koncertom a to nemyslíme „len“ organy, ale aj spev našej scholy. Napriek tomu, že hudobný doprovod liturgie má svoje pravidlá, krásu liturgie môže doprevádzať aj krásna hudba. A to sa darí.

Irena a Jiří Kreiselovi