Sviatok Panny Márie Ružencovej pripadá na 7. október – je to súčasne výročie rozhodujúceho víťazstva spojeného kresťanského vojska roku 1571 nad Osmanskou ríšou v námornej bitke pri Lepante (nedaleko západného brehu Grécka). V Cirkvi ho zaviedol najprv pápež Pius V. ako „Sviatok Panny Márie Víťaznej“. Vzápätí ho pápež Gregor XIII. zmenil na „Sviatok Svätého Ruženca“. V roku 1960 zmenil pápež Ján XXIII. názov sviatku na „Sviatok Panny Márie Ružencovej“.
Pre mnoho svätých nie je ruženec len modlitba, ale zbraň. Pomocou nej je možné vyprosiť skrátenie očistca trpiacim dušiam a hlavne obrátenie hriešnikov, ktorým hrozí nekonečnosť pekla. Sv. Pater Pio sa dokázal podľa svojich slov modliť za jediný deň aj tridsaťštyri ružencov. Hovoria mystici, aby si nemysleli, že keď sa modlíme, že sa v duchovnom svete nič nedeje. Naopak, celé nebo jasá nad každým Zdravasom či inou modlitbou, sily pekla sa desia, žiadna modlitba nepríde nazmar, každá je zužitkovaná.
Vďaka sv. Jánovi Pavlovi II. môžeme spojiť radostný a bolestný ruženec ružencom Svetla, teda vybranými udalosťami z Ježišovho dospelého života medzi nájdením v chráme a utrpením v Getsemane. Ruženec je takmer všeobecná modlitba určená na rozjímanie o zásadných udalostiach našej spásy, o nezmernej veľkosti Božej lásky k nám hriešnikom. Obsahuje najmä oslovenie i oslavenie Božskej Trojice, modlitbu Páně, vyznanie viery, prosby za odpustenie hriechov i trpiace duše, dlhý oblúk vybraných udalostí – tajomstvá od Gabrielovho zvestovania cez Betlehem, Golgotu až po nebeské Máriino korunovanie. Veľké množstvo prosieb a vyznaní. K modlitbe ruženca opakovane vyzýva a prosebne žiada vo svojich zjaveniach aj sama Panna Mária.
Je prubířským kameňom nášho života s presahom do večnosti, či na tomto svete „kopeme“ len sami za seba, alebo či sa nezištne správame ako súčasť širokého tímu, kde sa každý snaží pomôcť druhému. A to najmä dušiam v očistci, ktoré už sami sebe pomôcť nemôžu. Pomôžu im len naše prosby a modlitby. Panna Mária je tou ideálnou Prostredníčkou. Veď ktorý syn by dokázal odmietnuť prosby svojej matky? Matky, ktorá je navyše tým najčistejším a neposkvrneným človekom. Ostatne súdim, že hlavnou činnosťou Panny Márie v nebi (a s ňou aj všetkých svätých) nie je statická poloha na nebeskom tróne, ale burcovanie a obracanie všetkých zatvrdilých, hriešnych a odmietačov Boha, pre ktorých je všetkým tento svet a ktorým hrozí večné zavrhnutie.
ruženec – mocná zbraň
Sviatok Panny Márie Ružencovej pripadá na 7. október – je to súčasne výročie rozhodujúceho víťazstva spojeného kresťanského vojska roku 1571 nad Osmanskou ríšou v námornej bitke pri Lepante (nedaleko západného brehu Grécka). V Cirkvi ho zaviedol najprv pápež Pius V. ako „Sviatok Panny Márie Víťaznej“. Vzápätí ho pápež Gregor XIII. zmenil na „Sviatok Svätého Ruženca“. V roku 1960 zmenil pápež Ján XXIII. názov sviatku na „Sviatok Panny Márie Ružencovej“.
Pre mnoho svätých nie je ruženec len modlitba, ale zbraň. Pomocou nej je možné vyprosiť skrátenie očistca trpiacim dušiam a hlavne obrátenie hriešnikov, ktorým hrozí nekonečnosť pekla. Sv. Pater Pio sa dokázal podľa svojich slov modliť za jediný deň aj tridsaťštyri ružencov. Hovoria mystici, aby si nemysleli, že keď sa modlíme, že sa v duchovnom svete nič nedeje. Naopak, celé nebo jasá nad každým Zdravasom či inou modlitbou, sily pekla sa desia, žiadna modlitba nepríde nazmar, každá je zužitkovaná.
Vďaka sv. Jánovi Pavlovi II. môžeme spojiť radostný a bolestný ruženec ružencom Svetla, teda vybranými udalosťami z Ježišovho dospelého života medzi nájdením v chráme a utrpením v Getsemane. Ruženec je takmer všeobecná modlitba určená na rozjímanie o zásadných udalostiach našej spásy, o nezmernej veľkosti Božej lásky k nám hriešnikom. Obsahuje najmä oslovenie i oslavenie Božskej Trojice, modlitbu Páně, vyznanie viery, prosby za odpustenie hriechov i trpiace duše, dlhý oblúk vybraných udalostí – tajomstvá od Gabrielovho zvestovania cez Betlehem, Golgotu až po nebeské Máriino korunovanie. Veľké množstvo prosieb a vyznaní. K modlitbe ruženca opakovane vyzýva a prosebne žiada vo svojich zjaveniach aj sama Panna Mária.
Je prubířským kameňom nášho života s presahom do večnosti, či na tomto svete „kopeme“ len sami za seba, alebo či sa nezištne správame ako súčasť širokého tímu, kde sa každý snaží pomôcť druhému. A to najmä dušiam v očistci, ktoré už sami sebe pomôcť nemôžu. Pomôžu im len naše prosby a modlitby. Panna Mária je tou ideálnou Prostredníčkou. Veď ktorý syn by dokázal odmietnuť prosby svojej matky? Matky, ktorá je navyše tým najčistejším a neposkvrneným človekom. Ostatne súdim, že hlavnou činnosťou Panny Márie v nebi (a s ňou aj všetkých svätých) nie je statická poloha na nebeskom tróne, ale burcovanie a obracanie všetkých zatvrdilých, hriešnych a odmietačov Boha, pre ktorých je všetkým tento svet a ktorým hrozí večné zavrhnutie.
